Vstup dieťaťa do materskej školy je prvým krokom do spoločnosti. Táto udalosť je veľkou zmenou pre dieťa  i pre rodičov. Niektoré deti si v novom prostredí zvykajú ľahšie, tešia sa a ľahko nadväzujú kontakty s osobami pre ne doposiaľ neznámymi. Iné sa tešia tiež, ale po prvých skúsenostiach odmietajú vstup do kolektívu, potrebujú na adaptáciu viac času.

Pobyt v materskej škole prináša množstvo zmien:

• iný režim dňa,
• prítomnosť veľa ďalších detí,
• akceptovanie cudzej osoby ako osoby kľúčovej,
• každé dieťa má nárok na všetko rovnako i na pozornosť učiteľky,
• niektoré priania nie sú splnené hneď a rýchlo alebo sa stáva, že nie sú splnené vôbec a tým vzniká u dieťaťa problém.

Rodičia sa zvyčajne nezamýšľajú nad pripravenosťou dieťaťa na vstup do škôlky. Dieťa prirodzene vo svojom vývine dospieva, vie rozprávať, chce robiť to, čo robia iní, je ochotné spolupracovať  a to robí z dieťaťa samostatnú osobnosť.  V tomto čase začínajú aj potreby dieťaťa stretať sa s rovesníkmi, tráviť v spoločnej hre viac času, túžby spoznať aj iné formy hry či činnosti ako tie, ktoré ponúka rodina. Ak má dieťa tieto tendencie, môžeme povedať, že je zrelé na pobyt v škôlke.

Nie je dobré, ak má dieťa pocit, že je do škôlky odkladané. Pobyt v škôlke by sme nemali preháňať, snažte sa svoje dieťa, kým si nezvykne, vyzdvihnúť čo najskôr. Samozrejme, nie je to vždy možné, čo chápeme. Ak nechce dieťa chodiť do škôlky, je potrebné, aby sa rodičia zaujímali a rozprávali s dieťaťom o tom, aké činnosti v priebehu dňa dieťa vykonávalo, s kým sa hralo, s kým sa držalo na vychádzke za ruku, čo jedlo, akú rozprávku si čítali pred spaním, čo sa mu páčilo a rozprávali sa s dieťaťom o škôlke iba pozitívne.

Neklamte svoje dieťa pri rannom lúčení, že sa hneď vrátite a nepredlžujete zbytočne ranné lúčenie, nie je to dobré ani pre dieťa, ale ani pre rodiča.Treba pomôcť dieťaťu prekonať zmenu v jeho životnej etape a byť nápomocný učiteľkám pri hľadaní aktivít, ktoré dieťa obľubuje a ktoré ho upútajú, aby i učiteľka našla rýchlejšie cestu k uľahčeniu pobytu dieťaťa v škôlke. Načúvajte radám skúsených učiteliek ako spoločne zmenu v živote dieťaťu čo najviac uľahčiť.

Je dobré nevzdať škôlku po prvých neúspechoch. Je to predsa len príliš veľa zmien a požiadaviek na malého človiečika. Doprajte mu čas, aby ich dokázal zvládnuť. Plač je len jeho obrannou reakciou, ktorou vám chce povedať, že vás má rád. Ak raz dieťa do škôlky dáte a ono najmä pri rannom lúčení usedavo plače, nevzdávajte to hneď po prvých dňoch. Vydržte. Sú deti, ktoré potrebujú dlhší čas, aby ich nervová sústava dozrela do štádia, kedy sa dieťa dokáže odpútať od tých najbližších osôb.

Rodič musí prežívať, čo jeho dieťa cíti, čo ho trápi, čo ho teší. Treba však veľa komunikovať so skúsenými učiteľkami, ktoré najlepšie vedia odhadnúť, nakoľko ranný plač dieťa len inscenuje, aby ovplyvnilo rozhodnutie rodičov nechať ho v škôlke a po odchode rodiča sa dostane do pohody, alebo ide skutočne o celodenný plač dieťaťa.

Aby ste uľahčili dieťaťu zvládanie pobytu v škôlke, je prínosné, aby ste s ním pred nástupom trénovali nasledovné zručnosti:

• postupne sa predlžujúce odlúčenie od rodiča,
• odpovedanie na jednoduché otázky o sebe -  "Ako sa voláš?". "Koľko máš rokov?",
• slovné vyjadrovanie svojich potrieb – ísť na WC, napiť sa, povedať čo ho bolí, čo si prosí a pod.,
• primerané reagovanie na podnety a pokyny,
• reagovanie na oslovenie (aby a dieťa po vyslovení jeho mena otočilo a pozeralo na vás, rešpektovalo vaše pokyny...),
• zvládnutie základov sebaobsluhy – obliecť si základné časti odevu, obuť si papučky, jesť lyžicou, piť z hrnčeka, sedieť pri stolovaní, ísť na WC, umyť si a utrieť ruky.